peta05

Sľúbila som mu, že mu dačo napíšem. Niečo, čo bude len pre neho. Aj som to splnila a aspoň mám dobrý pocit, že len naverímboha nezabíjam čas, ktorý som mohla využiť na niečo užitočnejšie. Povedala som, že sa polepším. A naozaj chcem. Už by sa patrilo začať znova cviciť, hoci leto pomaly odchádza, alebo konečne otvoriť učebnicu nemčiny. Zatiaľ neúspešne. Pevne verím, že sa mi to raz podarí. A dúfam, že on mi verí tiež. Aj keď  ma pozná. Dokonale. Má ma prečítanú, či sa mi to páči alebo nie...
Dnes sme sa rozlúčili skoro. Bola som u neho zastavená ešte krátko po obede, aby som mu porozprávala zážitky z byrokratického sveta úradov. Neznášam úrady a dúfam, že sa na tých chodbách tak skoro neocitnem. Usmieval sa na mňa, ach, ty moje popletené, nepraktické, zasnívané, toto je úplne mimo tvojho sveta, však? Poznám ten úsmev, viem, na čo vtedy myslí, no paradoxne sa necítim ukrivdene, ale bezpečne. Stojí pri mne, to viem zasa ja. Nemieni za mňa riešiť moje problémy, ale podá pomocnú ruku, keď je treba. Tak veľmi potrebujem cítiť istotu. On mi ju dáva.
V poslednom čase na neho viac myslím. Premietam si spoločné zážitky, vety, ktoré povedal, skladám mozaiky jeho tváre, prehrávam si jeho smiech. Veľa sa spolu nasmejeme. Ako minule, pamätáš? Ležali sme u nás na koberci, schúlený pod dekou a ja som sa smiala, až ma zadúšalo. Smiech vraj ozdravuje. A predlžuje život. Ak je toto pravda, dožijem sa v pevnom zdraví minimálne stovky. A dúfam, že "až raz budem staručká sedieť vedľa deduška" , tak ten deduško budeš práve ty. A stále sa budeme spolu smiať.
Samozrejme, aj dva holúbky sa občas pohádajú. Nehovorím ti to často, ale je mi ľúto mojich výbuchov. Neviem, či sa zasa dostávam do nejakej výbušnej fázy, ale niekedy explodujem a vlastne ani neviem prečo. Možno preto, že sa veci menia, aj medzi nami dvoma, čo je len súčasťou prirodzeného vývinu, ale mne sa akosi nepáčia. Snažím sa dať ti to najavo, ale asi sa nevyjadrujem dosť jasne. Som príliš náročná? Panovačná? Svojhlavá? Povedz.
Jednako, ľúbim ho. Muži, ako je on, patria medzi vzácne druhy. Druhy na pokraji vyhynutia. Čo dodať? Znie to ako to najotrepanejšie klišé, ale nech. Hlavne, že to vystihne presne to, čo chcem povedať- láska, ďakujem, že si...